Koncom októbra 2016 sme sa 4 chalani vybrali s morskými kajakmi do Chorvátska preskúmať ostrovy NP Kornati spočiatku s miernymi obavami z počasia a že bude už skrátka chladno. Na diaľnici, keď sme míňali pohorie Velebit a teplomer auta nám v noci ukazoval kritických 0°C nám prestávalo byť všetko jedno (presnejšie triezvej polovici posádky…tá druhá sa už spokojne teleportovala na zadných sedadlách mikrobusu). Avšak už keď sme klesli k moru do nižšej nadmorskej výšky, aj ručička teplomeru sa umúdrila. Okolo 2:00 sme dorazili do Biograd na Moru, našli miesto na spanie.
Teplé slnečné ráno a Gustíkov “pozdrav slnku” zamietol pod dná kajakov aj posledne prejavy skeptizmu. V miestnych potravinách sme dokúpili vodu na 3 dni (niektorý si jej brali ako na týždeň) a ráno sme vyrazili smerom k ostrovu Žut.
Na 6 km sme chytili silný bočný vietor zo severu. Boj to bol, no trval tak hodinu. Oddych a obed malom ostrovčeku bol zaslúžený. Čakal nás v ten deň este jeden súboj s protivetrom a hľadanie si miesta na kemp. Súostrovie Kornati má pre kajakárov jednu nepríjemnosť – je celé vymodelované z ostrých kameňov. Pri hľadaní kempu je treba oblasť dobre poznať, alebo mať veľkú dávku trpezlivosti, alebo sa uchýliť pri niektorej z usadlostí. Posledná možnosť bol náš prípad tentokrát. Tých je tu naozaj neúrekom – pár domčekov na kope, lúka, olivový háj, kamenné mólo a to je všetko. Večer si nás miestny rybári z motorákov premeriavajú, no keď vidia, že sme s kajakmi, len priateľsky zamávajú na pozdrav. Večeru si varíme pri krvavo-červenom západe slnka.
Ráno nás už čaká modrá obloha a bezvetrie. Prekľučkujeme medzi ostrovmi na otvorené more. Užívame si výhľady na celé Kornati a monumentálne útesy Prírodného parku Telaščica. Vravíme si, že nabudúce musíme dokajakovať až pod tieto útesy a pocítiť ich energiu z blízka.
Oboplávame maják Tajer. Neskôr sa dozvedám, že napr. cez portál www.robinzonada.cz je možné si tu zabookovať ubytovanie. Isto by to bol zaujímavý zážitok.
V obdivovaní majáku nás vyrušili skákajúce delfíny ak 500m od nás. Vraj to tu je celkom bežný jav. Neváhame a v nádejí urobiť si zábery z blízka k nim pádlujeme o stošesť. Tajne si predstavujeme ako by sa k nám chceli priblížiť a vzájomne sa zblízka skúmať. Bohužiaľ sa asi nechceli nechať rušiť a pomaly sa nám začali vzďaľovať. No pohľad na skákajúce delfíny v odraze slnka od morskej hladiny bol jednoducho na nezaplatenie. Proti slnku sa nám ich bohužiaľ nepodarilo odfotiť.
Ešte asi hodinu smerujeme na juh, kde sa pri strmom skalom ostrove veľkosti malého paneláku, na ktorej si niekto evidentne pasie 2 kozy otáčame. Dávame si obed a oddych na plochej skale, ktorá by nebola na zahodenie aj na kemp a račej sa už otáčame smerom naspäť pre prípad, že by nás nasledujúci deň stihol silný vietor (ako hlási predpoveď).
Hľadanie si kempu na Kornatoch vôbec nie je ľahké. ostrovy sú vymodelované z vápencov, ktorých ostré hroty smerujú priamo dohora. Dokonca aj z vody naoko pekná lúka je iba tráva vyrastajúca pomedzi tieto ostré žiletky. Viac krát sa nám stalo, že aha aká pekná lúčka to bude iná romantika. No keď sme prešli procedúrou vystupovania s kajaku, naťahovania si kostí a iných potrieb, zistili sme, že na stavanie stanu tu nie je ani pomyslenie. Možnosti na spanie sú teda obmedzené na štrková pláže, ktorých tu je ozaj málo, ploché balvany a potom mariny a prístaviská pri miestnych chatách a a rybárskych domčekoch. Nakoniec sa nám podarilo nájsť pekný flek pod stromami na lúke na ostrove Žut. Maj jedinú nevýhodu – bol pri osade z pár chát a bola tam cedula zákaz stanovanie. Našťastie mimo sezóny to nikoho netrápilo a keby aj po zdĺhavom hľadaní by nás tam už tú jednu noc jednoducho strpieť museli.
Z obavy silného vetra obkladáme stany balvanmi čo to dá. vetry v októbri tu môžu byť ozaj silné. Napriek hrozivej predpovedi je to v noci celkom v pohode. Ráno sa balíme, čakájú nás dva asi 4km traverzy proti silnému vetru a potom už iba kľudné pádlovanie popri ostrove Zaglav naspäť k autu. K nemu prichádzame už skoro za tmy, keďže sme si dopriali bohatý obed na pláži s posledným kúpaním a nasavaním pohodovej atmosféry. Až sa nám nechce veriť, že je naozaj koniec októbra!
Kornati sa s nami lúčia krvavočerveným západom slnka a domáci majitelia kempu, ktorý nám strážili auto až neskutočnou pohostinnosťou. Na otázku čo sme dlžný za parkovanie sa milá pani iba zasmiala a dala nám na cestu pár olív z vlastného sadu a strapce hrozna…. Cestou domov nadšený z výletu plánujeme čo by sme podnikli ďalej.
Pádlovanie na Kornatoch sme samozrejme zaradili do našej ponuky na morských kajakoch. Budeme radi, ak budete mať záujem sa prihlásiť tripy obmedzené na 1 mikrobus (8 rekreantov) – https://www.vodackecentrum.sk/za-delfinmi-do-chorvatska-2017/ .Ak ste partia min. 4 ľudí a chce zorganizovať podobný trip, kontaktujte nás a dohodneme si individuálny termín. Prípadne ak máte dostatočné skúsenosti ak si trúfate isť sami radi, neváhajte nás kontaktovať, radi vám dáme nejaké rady – kde hľadať miesto na kemp a kde to nemá význam skúšať 🙂
foto: Gustáv Krchnavy, Peter Ruman, Tomáš Lukačovič