Pre Grékov Kallisté, Corse pre Francúzov a „La Montagne en Mer“ (hora v mori) pre ostatné poetické duše… Korzika má mnoho prívlastkov, ale „île de beauté“ (ostrov krásy) je asi najvýstižnejší.
Vysoké hory so snehovými čapicami, nekonečné lesy, v ktorých sa darí dubom, gaštanom a boroviciam ale aj divokým prasatám a vtáctvu, hlboké kaňony s dravými riekami a vodopádmi ukrytými na ich dne a tisíc kilometrov pobrežia s nádhernými plážami, skrytými romantickými zákutiami a nedostupnými útesmi, vôňa macchie, ktorá vám udrie do nosa… to všetko nájdete na jednom najrôznorodejších a najpestrejších ostrovov Stredozemia.
Korzika je štvrtým najväčším ostrovom v Stredozemnom mori a jedným z 26 regiónov Francúzska. Nachádza sa západne od Talianska, ku ktorému je paradoxne bližšie ako k samotnému Francúzsku na severozápade. Na juhu ju delí asi pätnásť kilometrov široký prieliv od talianskej Sardínie. Hlavným mestom je Ajaccio, ktoré má zhruba 55 tisíc obyvateľov. Je aj rodiskom najslávnejšieho Korzičana Napoleona Bonaparteho. Celkový počet obyvateľov tohto ostrova je takmer 300 tisíc, avšak mnoho Korzičanov žije na pevninskom Francúzsku a aj samotní obyvatelia sa sťahujú na obdobie od jesene do jari mimo ostrova. Klíma na pobreží je klasická stredozemná – prevažuje krásne horúce a slnečné počasie, v horských oblastiach má však skôr alpský charakter a často sa tam drží oblačnosť. Hlavná sezóna začína v druhej polovici júna a trvá do začiatku septembra, ale ani v tomto období nie sú nápory turistov také veľké ako napríklad v Chorvátsku alebo iných vychytených letoviskách. Najideálnejším časom, kedy ísť na Korziku, je preto polovica júna, vtedy ešte nie je príroda poznačená spaľujúcim slnkom a dni sú dlhé. Administratívne sa Korzika delí na severnú (Haute Corse), ktorá je oveľa hornatejšia ako jej južná časť, ktorá je naopak typická rovinatejších charakterom, širokými piesočnými plážami a menej členitým terénom. Hoci je Korzika súčasťou Francúzska, nikdy neprestala byť hrdá na svoju vlastnú kultúru, históriu a jazyk Corsu, a tak je aj jej vzťah k pevninskému Francúzsku plný protikladov.
Hoci jej rozloha nie je veľká, necelých 9 tisíc kilometrov štvorcových, Korzika pripomína svojou rozmanitosťou a rôznorodosťou miniatúrny kontinent so všetkými druhmi charakteru krajiny. Dych berúce prírodné scenérie, divoká a krásna príroda, autentická gastronómia, pohnuté historické dedičstvo a napokon aj vášniví a hrdí ľudia robia z Korziky nezabudnuteľnú cestovateľskú destináciu. A tí, ktorí podľahnú jej čaru, sa budú vracať často…
Zrejme najjednoduchším spôsobom ako sa dostať na Korziku je autom, najmä pokiaľ nechcete celý čas pobytu tráviť na jednom mieste. Miestna doprava je totiž pomerne slabo rozvinutá a snáď s výnimkou stopujúcich dobrodruhov s neobmedzeným časovým fondom by každý uprednostnil relatívne pohodlie vlastného auta. Do talianskeho prístavu Livorno je to rovných 1000 kilometrov po diaľnici a odtiaľ, v závislosti od typu trajektu, je to 2 – 4 hodiny plavby cez deň alebo 7 hodín cez noc. Lístky je dobré kúpiť si v predstihu cez internet, ich cena veľmi kolíše v závislosti od konkrétneho termínu. Najbližším korzickým prístavom je mesto Bastia, ktoré je tak pre mnohých vstupnou bránou na ostrov.
Mnoho tvárí mora
Korzika je nepochybne rajom pre všetkých, ktorí milujú more a vodné športy. Viac než tisíc kilometrov pobrežia ponúka krištáľovo čistú vodu, pieskové pláže, horské potoky vlievajúce sa do mora, granitové útesy obývané morskými vtákmi, morské jaskyne či nekonečný podmorský svet, to všetko je obrovským lákadlom. Nemožno nespomenúť „pláž na konci sveta“ – Saleccia – kam sa dá prejsť peši zo Saint Florent pozdĺž pobrežia alebo sa s pevnými nervami trmácať na terénnom aute nekonečných 13 kilometrov cez macchiou pokrytú planinu, pláž Roccapina, na ktorú síce vedie len nenápadná odbočka z hlavnej cesty, ale o to očarujúcejší je pohľad z hlboko zarezanej zátoky, nad ktorou sa týči kamenná silueta ležiaceho leva (Rocher de Lion de Roccapina), alebo nespočetné množstvo bezmenných zátok a tajomných zákutí, ktoré sú prístupné len z vody.
Pre tých, ktorým stačí aj malé dobrodružstvo, budú určite zaujímavé výlety loďou z Porta do národného parku Scandola alebo celodenný výlet z Bonifacia k ostrovom Lavezzi. Veľkým dobrodruhom možno odporučiť zbaliť si vodu, potraviny a spacáky do morský kajakov a vyraziť na týždennú plavbu pozdĺž pobrežia napríklad z Calvi až dole po Cargése. Spanie na divoko na pláži nie je problémom a nekonečná nočná obloha plná hviezd je tou najkrajšou kulisou, keď si človek po náročnom dni hľadá „svoje“ miesto ležiac na piesku. Ani milovníci podmorského života nebudú ukrátení. Vzhľadom na členité pobrežie mnohokrát sa netreba ani ďaleko plaviť. Hovorí sa síce, že korzické vody sú dosť „vylovené“, stále však človek uvidí množstvo rýb a nie je problém vidieť ani chobotnice či murény. Najlepšími lokalitami pre potápanie je okolie Porta, odkiaľ vyrážajú potápačské lode buď smerom na Scandolu alebo opačným smerom ku Capu Rosso, prípadne južná časť pri ostrovoch Lavezzi. Najvýznamnejšími turistickými centrami pre vodné športy sú Saint Florent, Calvi, Porto, Bonifacio a Porto Vecchio, všade je dostatok agentúr pripravených splniť priania svojich klientov.
Hlava v horách, hory v oblakoch
Pre tých, ktorí milujú hory, ponúka Korzika všetko, o čom len môžu snívať. Tí najzdatnejší sa možno rozhodnú pre slávnu GR20 – takmer 200 kilometrový trek, ktorý pretína ostrov z Calenzany na severozápade diagonálne až do Concy na juhovýchode. Cesta vedie tými najkrajšími zákutiami korzických horských oblastí a jej prechod zaberie 10 až 12 dní.
Okrem tejto najnáročnejšej trasy sú aj kratšie alternatívy spoznávania korzických hôr – rôzne varianty trás Mare a Monti (od mora k horám) a Mare a Mare (od mora k moru) alebo len jednodňové výlety v oblasti Calanche alebo napríklad niekoľkohodinová vychádzka k strážnej veži na Capu Rosso odkiaľ sú nádherné výhľady na celý Portský záliv a Scandolu a takisto aj na juhu strácajúce sa členité pobrežie. Na túto túru je však dobré vybrať sa skoro zrána, kým slnko ešte nepečie plnou intenzitou.
Kúsok nad Porto Vecchiom sa nachádza pohorie Bavella a oblasť Alta Rocca a či už sa rozhodnete pre mototuristiku napríklad do sedla Bavella (Col de Bavella) so zastávkou pri jazere L’Ospedale alebo sa vydáte aj hlbšie do borovicových lesov napríklad k vodopádu Piscia di Gallo určite nebudete sklamaní.
Na mnohých trasách vedie chodník popri potoku či riečke, a tak za blahodarným osviežením uprostred horúceho letného dňa nie je ďaleko. Korzika je známa aj svojimi hlbokými údoliami a milovníci kaňoningu si určite nájdu „ten svoj naj“ kaňon. Väčšine však možno budú stačiť kaskády Polischelu, ktoré tvoria sústavu 18 jazierok a vodopádov, ktoré ich oddeľujú, kde sa dá ísť smerom hore po chodníku, ktorý sa vinie úbočím a smerom dole skákať dole do jazierok. Ale pozor – voda je aj uprostred horúceho leta studená a po hodine či dvoch „máčania sa“ vo vode mnohým padne po návrate vhod dúšok domácej pálenky na rozohriatie.
Hory na Korzike sú vysoké, najmä s prihliadnutím na veľkosť samotného ostrova, nachádza sa tu vyše 20 vrcholov s výškou nad 2.000 metrov. Uprostred leta majú hory nedostatok vody, tak na to treba myslieť pri plánovaní túry. Sneh sa v najvyšších polohách drží do júna, s čím takisto treba počítať. Hoci je počasie na pobreží pomerne stabilné a po väčšinu leta slnečné, často len pár kilometrov od pobrežia sa oblaky držia na vysokých kopcoch.
Ako chutí Korzika?
Tak ako jedinečná je príroda na ostrove, tak aj korzická kuchyňa má svoje špecifiká. Je jednoduchšia ako francúzska a zakladá si na čerstvosti a kvalitných lokálnych surovinách. V špecializovaných obchodoch s tradičnými produktmi sa dajú nájsť najrôznejšie druhy údenín (charcuterie) z divokých prasiat vykŕmených gaštanmi a diviny, vždy sa dajú ochutnať a človek si môže kúpiť to, čo mu naozaj chutí. Veď okorenený prasací mozoček (fromage de tete) nemusí byť pre každého „pravou šálkou kávy“… Okrem mäsových výrobkov je korzická domáca produkcia preslávená svojimi syrmi, vyrábanými z kvalitných surovín a tradičným spôsobom. Okrem mäsových výrobkov a syrov sú častým suvenírom džemy alebo miestny kvetový a gaštanový med.
Bolo by hriechom nevybrať sa aspoň raz do niektorej z miestnych reštaurácií, ktoré ponúkajú niekoľko chodové degustačné menu s „tým najlepším“ z korzickej gastronómie a určite nesklame ani rybárska reštaurácia, kde si dáte čerstvú „rybu zo zálivu“. Ceny nie sú najnižšie, ale dá sa nájsť primeraná reštaurácia pre každú peňaženku. Takáto investícia sa určite oplatí.
Korzika je známa aj svojou produkciou piva a vína. Jedinečné gaštanové pivá Pietra a Serenna padnú určite vhod uprostred horúceho dňa sediac v tieni olivovníka. Víno sa pestuje na väčšine územia, ale najznámejšie a najlepšie v okolí Calvi, Sarténe, Patrimonie a na myse Corse (Cap Corse), kde nie je problém dohodnúť si degustáciu. Trochu prekvapivé je, že napriek tomu, koľko vína sa na Korzike pestuje, jeho cena nie je nízka. Možno je to spôsobené tým, že celkovo je na Korzike drahšie vzhľadom na to, že turistická sezóna je pomerne krátka. A napokon, nie je úplne zlým nápadom nakúpiť v niektorom z miestnych supermarketov plný košík miestnych lahôdok – od bagiet, cez paštéty, syry a ovocie až po osviežujúce nápoje a vydať sa niekam len tak na piknik, či už na zabudnutý kút pláže alebo len na lúku niekde do tieňa storočných stromov.
Nie je problém prejsť to „naj“ na Korzike aj za týždeň, ale možno je lepšie veriť svojej intuícii ako sa držať pevného plánu. Nechať sa unášať a voľne plynúť v súlade s okolitou prírodou. Život na ostrove má svoje vlastné tempo, ktoré určuje cvrkot cikád, šum borovicového lesa či príboj mora… a kvôli týmto obyčajným veciam sa pravidelne vraciate na Korziku a na aute vám pribudne ďalšia žltá nálepka od Corsica Ferries…